Bilancovanie je vždy vďačná vec, lebo selektívny ľudský mozog povyberá hrozienka z koláča, uprednostní pozitívne zážitky, trošku ich prifarbí, tie negatívne blahosklonne zahmlí a celé to zleje do prijateľného celku. Jedno je isté. Čo sme si to sme si, dobre sme si pokecali. Teda s tými z vás, ktorý pochopili, že wécko hliadka je projekt s jasným zámerom a nie obsesia (koniec citátu) autorky. pokračovanie článku
Bola som v takej zóne nikoho, neďaleko ihriska pri jednom nákupnom centre. Zopár lavičiek, tráva a inak nič. Obďaleč sa hrali deti dvoch mamičiek, asi trojročný chlapček a dvojročná dievčinka. Keď chlapček zavelil Cikať! mama ho rezko odviedla ku kríčku, kde urobil, čo uznal za nevyhnutné a v letku ako si vyťahoval späť kraťasy, sa dotknuto ohradila neďaleko sediaca pani na lavičke: No teda ale mohli by ste aj inde dať dieťa vycikať, mladá pani. pokračovanie článku
Tak sa nám pomaly hliadkovanie slovenských a pohraničných wécok blíži ku koncu a v našich osídlach skončila veľká ryba. A smrdí pekne od hlavy, verná svojej povesti. Každopádne sme si v rámci nášho letného projektu vytipovali veľa súkromných podnikov, zariadení, hotelov, reštaurácií, festivalov, kúpalísk atď, no štátnu inšitúciu ani jednu! Vykročili sme teda rezko (aj s foťákom) na miesta, ktoré sú v základnej výbavičke každého slušného občana a príde s nimi do kontaktu minimálne z času na čas. pokračovanie článku
Ak platí, že toalety sú výkladnou skriňou spoločnosti ruka v ruke s vedením ľubovoľného podniku, putiky, atrakcie, obchodu či hotela, tak sme našli veľkú vychytávku. Už to tak vyzerá, že naše hliadkovanie si ponechalo skutočné skvosty až na koniec a lokáciou je dokonca jedno z najčarovnejších miest vo Viedni! Naschmarkt, tunajšie tradičné trhovisko, sa totiž rozhodlo zachovať pôvodné toalety zo začiatku dvadsiateho storočia... a človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. pokračovanie článku
To s tou cenovou skupinou bol kedysi perfektný výmysel, lebo človek presne vedel, čo ho v ktorom lokále čaká a neminie. Dnes je to dosť nejednoznačné, až mysteriózne, luxusná reštaurácia s de luxe cenami môže byť mnohokrát horším prekvapením, ako "obyč" putika, z ktorej nič výnimočné nepozerá. Ale našli sme v centre hlavného mesta troch absolútnych favoritov, ktorí korešpondujú so svojou dobrou povesťou a získavajú putovnú trofej Wécko hliadky za nápad, odvahu a dizajn, prítomné aj v priestoroch, ktoré sú inde už tradične ako od macochy. pokračovanie článku
Ej, nemohol to ten Habera lepšie svojej frajerke odporučiť. Aj keď podľa mňa je vždy dôležité vedieť, do čoho človek ide. Niektorí majú osvojenú aj filozofiu čakaj horšie - príde lepšie, ale tá mi až tak nevonia, lebo zaváňa negativizmom. To by som skôr zahlasovala za: Vždy ide o to, čo s čím porovnávate. Metóda aplikovateľná aj pre Wécko hliadku na rýchliku Mall z Bratislavy do Košíc a IC-čku Tatran z Košíc do Bratislavy. Lebo som si spomenula na Indov z vlaku, o ktorých som písala nedávno, a keby tí uvideli naše železničné klenoty, boli by nadšení a možno by si z toľkej krásy, čistoty a elegancie až oči pretierali. pokračovanie článku
... aj hromy divo bili. Všetko ako má byť. Poslušne sa hlásim z našich veľhôr, no ešte predtým ako zverejním, čo zistila hliadka, musím učiniť vyznanie, že ich nekriticky milujem. Táto typická vlastnosť ženského genofondu nachádza svoje uplatnenie evidentne pri milovaní hnuteľných, ako aj nehnuteľných objektov, takže vďaka nej odpúšťame drobné chybičky krásy (občas aj statné prúsery) a blahosklonne privierame očko-dve vždy, keď sa nám to hodí. pokračovanie článku
Keď človek niečo čaká, neznamená to ešte, že je na to pripravený. Obrnená hrošou kožou a vyzbrojená láskou k blížnemu, aj keď by to mal byť Čech alebo Poliak, s výskytom viac než 5 ks na meter štvorcový, vyrazila som cez víkend do Tatralandie. pokračovanie článku
Z Bystrice do Jasnej je pekná cesta. Trúfam si povedať až nádherná, celé to vyzerá tak dramaticky v tomto „novembrovom počasí", divoká zeleň nemá konca kraja. Ovplyvnená misiou našej hliadky (fb/wecko.hliadka) sa však pristihnem, ako uznanlivo čumím na lopúchy obrovských rozmerov, ktoré, hojne pokropené, dosahujú úctyhodnú veľkosť. Kultová funkcia lopúcha, toľkokrát zvečnená v ľubovoľnom slovenskom literárnom či filmovom diele, už moju generáciu nezastihla. (či?) Ale na tejto ceste to veru vyzerá ako jedno z východísk v núdzi. Na trase nachádzame výlučne „odpočívadlá", či skôr odstavné pruhy odekorované plastovým vrecom na odpadky, maximálne dreveným stolíkom na vybalenie paštétových rohlíkov a basta. pokračovanie článku
Beda tomu, kto sa u nás rozhodne dodržať známe zdravotné odporúčanie,- počas cesty nezanedbávaj pitný režim. Nedajbože ešte pridá nejakú kávičku a prúser ako vydry je na svete. Samozrejme, je to len otázka tolerancie a zvyku, ale fakt je, že okrem peknej potlače na slovenskej diaľničnej známke a niekoľkých hravých trás so zníženou rýchlosťou, jej užívateľ bohviekoľko benefitov z celej srandy nemá. pokračovanie článku
Keď som napísala prvú knihu, moja vydavateľka mi hovorila, nech nikdy nečítam internetové diskusie. A mala recht. Lenže keď mne sa emócie páčia. Také i onaké. Pre autora sú podľa mňa veľmi poučné, lebo sa môže o svojom článku, ktorý vnímal len zúženou subjektívnou optikou, dozvedieť celkom nové a bohorovné Pravdy. Napríklad že stačí, keď sa niekto vycikal do bazéna pred dvadsiatimi piatimi rokmi a už mu to prischne na furt, aj keď momentálne brojí voči kúpaliskovej hygiene a vyzýva chemikov na vynález protilátky. Alebo, že stačí jeden polarizujúci názov a už je v jednom (nehodnom polátanom zatuchnutom) vreci aj ostatná celoživotná literárna činnosť autora, bez ohľadu na to, či sa týkala protivráskového krému, Karla Gotta, alebo globálneho otepľovania. pokračovanie článku
Keď som bola malá, rozšírila sa po celej republike fáma, že sa už nesmie čúrať do bazéna, lebo vyvinuli špeciálnu chemikáliu, ktorá páchateľa usvedčí, mimoriadne rafinovaným spôsobom. Sfarbí totiž moč na tmavomodro (potom som počula verziu s červenou a zelenou) a táto čiara sa bude potupne ťahať za previnilcom, až kým ho demonštratívne nevyvedú z bazéna. pokračovanie článku
Isteže ma trápi situácia ohľadom gastráčov. Aj Fico, Harabin, a nový cestný zákon ma trápia. Ale postavila som sa na do šíku hliadky, ktorá zisťuje ( a potvrdzuje) masaker na slovenských verejných toaletách a tento doslova rukolapný problém ma trápi viac. Jemná alegória, ktorá sa bez akejkoľvek mojej snahy črtá medzi jedným a druhým, inak nie je na zahodenie. pokračovanie článku
A teda ak niekto, tak Nohavica vie o pitnom režime svoje. Lenže tam, kde sa stretne v lete veľa dobrých ľudí a muziky sa vypije veľa. Jedného i druhého. pokračovanie článku
Neviem ako vy, ale môj osobný rekord, koľko som vydržala neísť na žiadnu potrebu, ani len najsamnajmenšiu, je 33 hodín. Bolo to takto. V období keď som veľa cestovala, sme s kamarátkou nastúpili na vlak medzi bodom A a bodom B. V Indii. pokračovanie článku
Jasné, že som si predstavovala, že raz budem blogovať zo vzletnejších dôvodov. Kvôli svetovému mieru napríklad. Kvôli láske. Nekontrolovanému výlovu rýb. Keďže však riešenie skutočne vzletných otázok zaberá v živote pracujúcej slobodnej matky cirka percento a zvyšok je nekompromisne prízemný, zalovila som v pragmatickejších vodách. Samozrejme, mohla by som hrať chrumkavú a tváriť sa že na WC nechodím. Respektíve chodiť tam ďalej, ale nepísať o tom. Lenže od istého času, vlastne úplne presne od momentu, keď moja dcéra zamietla šerbel ako nevyhovujúcu alternatívu pre jej ďalšie dôstojné napredovanie, sa mimodomovské záchody stali pevnou súčasťou môjho vesmíru. A ich slovenský štandard bohužiaľ plnohodnotným námetom na celonárodnú diskusiu. pokračovanie článku
Autorka je vedúca redaktorka publicistiky časopisov Eva a Madam Eva.
| << < Február 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | ||
| 06 | 07 | 08 | 09 | 10 | 11 | 12 |
| 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
| 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
| 27 | 28 | 29 | ||||
