Cikať do bazéna je ľudské II. Rozuzlenie.

Autor: Timea Keresztényiová | 22.7.2011 o 14:15 | (upravené 22.7.2011 o 15:15) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  2375x

Keď som napísala prvú knihu, moja vydavateľka mi hovorila, nech nikdy nečítam internetové diskusie. A mala recht. Lenže keď mne sa emócie páčia. Také i onaké. Pre autora sú podľa mňa veľmi poučné, lebo sa môže o svojom článku, ktorý vnímal len zúženou subjektívnou optikou, dozvedieť celkom nové a bohorovné Pravdy. Napríklad že stačí, keď sa niekto vycikal do bazéna pred dvadsiatimi piatimi rokmi a už mu to prischne na furt, aj keď momentálne brojí voči kúpaliskovej hygiene a vyzýva chemikov na vynález protilátky. Alebo, že stačí jeden polarizujúci názov a už je v jednom (nehodnom polátanom zatuchnutom) vreci aj ostatná celoživotná literárna činnosť autora, bez ohľadu na to, či sa týkala protivráskového krému, Karla Gotta, alebo globálneho otepľovania.

Jój emócie. Tie máme v médiách radi. Sú ĽUDSKÉ. Čo neznamená že ich ospravedlňujem, hájim, prevádzkujem, alebo kritizujem, ale že sú pre nás typické. Inak práve emócie stáli na začiatku nášho projektu Wécko hliadka, a keď ich bolo už veľa, dali sme hlavy dokopy a do konca augusta systematicky prečešeme celé Slovensko. Jasné, každý má nastavenú pálčivosť problémov inak, niečo sa ho dotýka, niečo sa okolo neho len šuchne a niečo ho fakt že štve. Nemyslím si že verejné záchody a vôbec toalety v obchoďákoch, reštauráciách, kinách, kde vyjde vstupné pre štvorčlennú rodinu 20 eur, na odpočívadlách a áno, na kúpaliskách, majú vyzerať tak, aby sa človek bál vojsť. V 80-tich percentách prípadov. Tiež si nemyslím, že je normálne aby sme zavolali na košický magistrát, ktorého pracovníčka nám povedala, že informácia o počte verejných záchodov v tomto meste je citlivá a máme si podať písomnú žiadosť.

Ale k veci.

Mám dve správy. Zlé.

Tak som premýšľala (to ešte nie je ona), že keď sa nejaká ľubovoľná prevádzka otvorí, či ju chodí niekto kontrolovať a či sú toalety súčasťou takýchto hygienických kontrol, alebo sa kontrolujú aj zvlášť. Či existujú nejaké nariadenia, že tam má byť napríklad mydlo, uteráčik, sušič na ruky, kotúčik papiera... Alebo že či sú kontroly len taká námatková vec, a všetko to frčí dákym samospádom...? Máte šťastie? Nepríde kontrola z hygieny desať rokov. Máte nešťastie? Chodí každý mesiac. Spolu s ďalšími prívržencami, ktorí pre vás tvoria aj wécko hliadku na FB sme sa teda obrátili na Katarínu Halzlovú, vedúcu odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR a dozvedeli sme sa, že ak sa aj náhodou nejaké zariadenie kontroluje, tak iba ako celok:

„Ak je WC súčasťou zariadenia napr, reštaurácie, kina, kúpaliska, ale aj verejného podujatia, ich kontrola je súčasťou kontroly celého zariadenia. Výkon štátneho zdravotného dozoru - kontroly - nie je úlohou ÚVZ SR, ale hlavnou náplňou činnosti jednotlivých miestne príslušných Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Ak sa teda vyskytne problém na ktorý chce občan upozorniť, je potrebné sa obrátiť na spomínaný regionálny úrad, ktorý je znalý miestnych podmienok a môže, ak je oprávnený, čo najrýchlejšie reagovať na daný podnet."

Neváhali sme a obrátili sme sa. Veď sme občania a máme aj problém! Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave sme oslovili s týmito otázkami: Akým spôsobom sa vykonáva dohľad nad verejnými toaletami? Je potrebný najprv podnet od občana, alebo jednajú kontrolóri samostatne aj bez neho? V druhom prípade - prebiehajú kontroly náhodne, alebo pravidelne a ako často? Koľko podnetov v súvislosti s verejnými WC (príp. aj WC rôznych verejne prístupných zariadení ako reštaurácie, kúpaliská atď.) ste v prvej polovici roku 2011 riešili resp. koľko takýchto kontrol prebehlo? Hovorkyňa úradu nám zaslala odpovede ktoré vypracovala MUDr. J. Holíková. Hneď na úvod sa prekvapujúco dozvedáme:

„Samostatné verejné WC nie sú zariadeniami, ktoré podliehajú priamo štátnemu zdravotnému dozoru. Ich zriaďovanie je vecou obcí a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava nevedie ich evidenciu." Takže tak. Ja ho nemám, ja ho nemám, má ho číslo päť. Ešte zopár hrejivých slov o zdravotnej stránke veci: " Zo zdravotného hľadiska predstavuje čistota zariadení pre osobnú hygienu viac estetický ako hygienický problém, pretože pri dodržiavaní zásad osobnej hygieny (umytie rúk) nie je predpoklad šírenia choroboplodných zárodkov medzi populáciou po použití WC. Nie sú evidované epidémie prenosných ochorení po použití verejných toaliet. Úroveň verejných WC je vo všeobecnosti jedným z ukazovateľov kultúrnej úrovne populácie. Z uvedeného dôvodu podnety na znečistené WC postupujeme prevádzkovateľovi zariadenia, tak ako v iných prípadoch pri podnetoch na znečistenie pracovného prostredia alebo verejne prístupných priestorov."

Budúci týždeň si zgustneme na odpočívadlách na trase BA-BB.

Mňamí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?