Kedysi sa ani toľko „nefestivalovalo", akurát za posledné roky sa zistilo, že v lete je koncentrácia dobrých kapiel, studeného piva a rozhorúčenej nálady magická. Príbeh Pohody začal takmer komorným stretnutím priateľov kvalitnej muziky a po toľkých rokoch vyrástol do niečoho nevšedného. Nejde ani tak o desaťtisíce ľudí, tie mená a vôbec kolosálnosť celej veci, ako o to, že sa podarilo zachovať atmosféru, ktorú má v názve.
Nevídané.
Lebo udržať pohodu tri dni, pri takomto nasadení a všehochuti, musí byť makačka ako blázon. Je vtipné, ako ľudia, ktorí sem začali chodiť ako slobodní a bezdetní, dnes prichádzajú v rozšírenom zložení, s deťmi väčšími, ale aj menšími, vyjavene sa hompáľajúcimi v klokankách. Majú tu svoj štát v štáte, svoju Pohodičku v Pohode. Tento rok ich prišlo cca. 1500! Každé dieťa v mestečku bolo identifikované dvomi páskami z kontaktmi a špeciálne pásky a VIP parkovanie rovno pri vchode do areálu mali aj rodičia dieťaťa. Pred vstupom do mestečka sa rodičia legitimovali týmito páskami - nedostal sa tam teda nikto iný, ako registrovaný ubytovaný. Naša Wécko hliadka so slzou v oku zavesila fotky z detského mestečka na fanpage, ktorý máme na FB. Darmo sme snorili, pri rozmeroch tohto podujatia sme nenašli nič, čo by sme mohli ofrflať. Detské mesto bolo oddelené od ruchu festivalu skákacími hradmi v tichom cípe letiska. Bývalo sa tu tiež v stanoch, k dispozícii boli separátne sprchy, splachovacie záchody aj toi toi-ky, pri každom umývadle bolo mydlo na ruky (!!!) a na každej toalete rolka papiera!!! Deti mali v areáli vybudované tvorivé dielničky, herne, kde sa napríklad modelovalo z hliny a každoročne sa tu maľuje na pokazené elektrospotrebiče (viď fotky). Rodičia mohli uspávať v krytom stane s erárnymi postieľkami (žiadne rozbité kraksne, krásne zánovné postieľky). Tu boli k dispozícii aj nočníky, dokonca celé balenia plienok rôznych veľkostí, vanička, prebaľovacie pulty.
A ešte niečo. Skvele bola zvládnutá aj búrka, ktorá sa letiskom prehnala z piatka na sobotu- všetci rodičia s deťmi boli evakuovaní do letiskovej veže.
Prefláknutému Všetko sa dá, len treba chcieť, dodala Pohoda nový rozmer.
Opäť.
Bez nejakého pátosu, je to pecka.