Moje zlaté Zlaté.

Autor: Timea Keresztényiová | 4.8.2012 o 19:16 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  375x

  Priznám sa, mám pre Zlaté piesky slabosť. Zoznámil ma s nimi chlap vo fáze najvyššieho možného vzájomného poblúznenia, inak by som do vôd tejto masovej chuťovky nevkročila. Nie som fajnová, respektíve len tak štandardne babsky, ale keď som to tu po prvýkrát, počas statočného 36 stupňového leta uvidela, zovrelo mi srdce a pri prekračovaní osušiek, nahých pekných tiel, nahých škaredých tiel, tiel, tiel, plastových pohárov, hranoliek, tiel, lôpt, pivových fliaš a tiel, ma prepadla panika. Klíčiaca sociálna fóbia na takýchto miestach udrie nečakanou silou a existujú len dve, primerane radikálne riešenia: ujsť, alebo zostať.  

 

Zostala som, lebo som chcela hrať formu a hlavne moja dcéra vášnivo vpochodovala do vody (vtedy dvojročná, bez pudu sebazáchovy, až kým sa jej hladina vody nad hlavou neuzavrela), kde šťastne čľapotali ďalší krpci v rôznorodých tvaroch a vydaniach. S preplácanými rozmermi celého tunajšieho fungovania sme sa naučili žiť v krehkej každodennej symbióze, a postupne sme prenikli do tajuplných zákutí Športovo-rekreačného areálu, ktorý je v Správe telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR. Poručeno Bohu.

Za tie roky sme sa naučili najmä jedno. Okrem stále drahšieho vstupného a zložitejšieho parkovania prichádzame na Zlaté nekompromisne vycikaní, aby sme, strach pomyslieť, nemuseli navštíviť tunajšie „umyvárky" a WC.

Bŕŕŕ.

Že Bratislava má takéto unikátne prírodné kúpalisko takmer v centre, s čistotou vody, ktorá je v súvislosti s tisíckami návštevníkov až nepochopiteľná a každoročne nám ju môže závidieť celé Slovensko. Že tá voda vonia, neplávajú v nej žiadne svinstvá, je osviežujúca a žijú v nej ryby. Že sem merajú cestu aj zahraniční návštevníci, zaplatia nemálo za ponuré chatky, ktoré hanebne chátrajú, alebo kempovanie a potom sa musia umývať a riešiť svoje potreby v TAKÝCHTO podmienkach.

Wécko hliadka, pod ktorej investigatívne krídla som sa toto leto opäť pridala, tu natočila bolestné paranormálne zábery. (klikni na fanpage na facebooku). Isteže, všetka česť a sláva mestu aj prípadným snaživým elementom, ktoré sa snažia o nejakú nápravu, a isteže, nerozumiem rozpočtom a tomu, aké toky peňazí udržiavajú takéto stredisko pri živote, ale jedno si trúfam vyhlásiť - zrekonštruovať tunajšie sociálne zariadenia a obiť tie príšerné kachličky nie je taká pálka. Vstupné za dvoch dospelých a dve deti je skoro 7 eur, a to sme ešte nezaparkovali za dve eurá. Skoro ako v Rakúsku a to je zle - nedobre.

Lebo v takomto porovnaní by sme utŕžili hanbu na sto rokov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?