Svedkom je len lesná zver.

Autor: Timea Keresztényiová | 29.7.2011 o 15:09 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1455x

Z Bystrice do Jasnej je pekná cesta. Trúfam si povedať až nádherná, celé to vyzerá tak dramaticky v tomto „novembrovom počasí", divoká zeleň nemá konca kraja.  Ovplyvnená misiou našej hliadky (fb/wecko.hliadka) sa však pristihnem, ako uznanlivo čumím na lopúchy obrovských rozmerov, ktoré, hojne pokropené, dosahujú úctyhodnú veľkosť. Kultová funkcia lopúcha, toľkokrát zvečnená v ľubovoľnom slovenskom literárnom či filmovom diele, už moju generáciu nezastihla. (či?) Ale na tejto ceste to veru vyzerá ako jedno z východísk v núdzi. Na trase nachádzame výlučne „odpočívadlá", či skôr odstavné pruhy odekorované plastovým vrecom na odpadky, maximálne dreveným stolíkom na vybalenie paštétových rohlíkov a basta.

Vykonávanie potrieb ľubovoľného druhu možné len v rámci splynutia s lesným porastom. Takže testujeme „akoževerejné" záchody, ktoré však patria súkromníkom a nachádzajú sa na stanovištiach motel-motorest-benzínka-koliba atď. Prvá zastávka Donovaly - Koliba Goral. Vtipné írečité poňatie WC, čistota bohužiaľ zaostáva. Treba však uznať, že sklamanie vynahradíte dobrým jedlom. Ešte väčšie prekvapenie nás čaká v Ružomberku! Jednak sme objavili Kolibu u Dobrého Pastiera, ktorá vonia drevom, a tak príjemne ako pôsobí interiér, pôsobia aj wécka, ale hlavne: majú tu najlepšie halušky, aké som v živote jedla. Prisahám. Nedá nám nezastaviť sa aj na ružomberskej OMV, kde je síce vždy pred toaletami rad, ale širák dolu, čistia sa každú hodinu a aj v čase návštevy sa tu práve činila energická tetuška. Ďalšia zastávka Ivachnová je hodná neutrálnej zmienky, čierny kôň tohto dňa sú však jednoznačne Dechtáre. Tunajší salaš bol pojem. Salaš s veľkým S. Top zastávka v itinerári každej slušnej rodiny v rokoch sedemdesiatych aj osemdesiatych. A tak to presne vyzerá aj dnes. Systém, akým tu dokázali na toaletách zakonzervovať čas je nevídaný, obrazovú dokumentáciu viď na fb. Koniec dobrý všetko dobré sme si urobili z Troch studničiek v Demänovskej doline. A to je ohromná devíza tohto jedinečného horského hotela, že sa rokmi nekazí a zostáva konštantne čarovný. V zmysle hliadkovacej povinnosti konštatujem, že je radosť zažiť čistučké toalety, ale keď majú ešte pridanú hodnotu, že sú krásne, je to paráda. Meď a drevo, unikátne navrhnuté, citlivo zrealizované, starostlivo udržiavané... Nikdy som nemyslela, že použijem takéto vzletné slová v súvislosti so záchodom, ale v tomto prípade: blahoželám.

PS: MUSÍM ešte dodať, že ak si náhodou potrpíte na wellness-ká, neznášate tlačenicu a milujete tradičný prapôvodný princíp saunovania uprostred lesa pri potoku, vyskúšajte tunajšie nové spa. No jedna báseň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?