Svedkom je len lesná zver.

Autor: Timea Keresztényiová | 29.7.2011 o 15:09 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1461x

Z Bystrice do Jasnej je pekná cesta. Trúfam si povedať až nádherná, celé to vyzerá tak dramaticky v tomto „novembrovom počasí", divoká zeleň nemá konca kraja.  Ovplyvnená misiou našej hliadky (fb/wecko.hliadka) sa však pristihnem, ako uznanlivo čumím na lopúchy obrovských rozmerov, ktoré, hojne pokropené, dosahujú úctyhodnú veľkosť. Kultová funkcia lopúcha, toľkokrát zvečnená v ľubovoľnom slovenskom literárnom či filmovom diele, už moju generáciu nezastihla. (či?) Ale na tejto ceste to veru vyzerá ako jedno z východísk v núdzi. Na trase nachádzame výlučne „odpočívadlá", či skôr odstavné pruhy odekorované plastovým vrecom na odpadky, maximálne dreveným stolíkom na vybalenie paštétových rohlíkov a basta.

Vykonávanie potrieb ľubovoľného druhu možné len v rámci splynutia s lesným porastom. Takže testujeme „akoževerejné" záchody, ktoré však patria súkromníkom a nachádzajú sa na stanovištiach motel-motorest-benzínka-koliba atď. Prvá zastávka Donovaly - Koliba Goral. Vtipné írečité poňatie WC, čistota bohužiaľ zaostáva. Treba však uznať, že sklamanie vynahradíte dobrým jedlom. Ešte väčšie prekvapenie nás čaká v Ružomberku! Jednak sme objavili Kolibu u Dobrého Pastiera, ktorá vonia drevom, a tak príjemne ako pôsobí interiér, pôsobia aj wécka, ale hlavne: majú tu najlepšie halušky, aké som v živote jedla. Prisahám. Nedá nám nezastaviť sa aj na ružomberskej OMV, kde je síce vždy pred toaletami rad, ale širák dolu, čistia sa každú hodinu a aj v čase návštevy sa tu práve činila energická tetuška. Ďalšia zastávka Ivachnová je hodná neutrálnej zmienky, čierny kôň tohto dňa sú však jednoznačne Dechtáre. Tunajší salaš bol pojem. Salaš s veľkým S. Top zastávka v itinerári každej slušnej rodiny v rokoch sedemdesiatych aj osemdesiatych. A tak to presne vyzerá aj dnes. Systém, akým tu dokázali na toaletách zakonzervovať čas je nevídaný, obrazovú dokumentáciu viď na fb. Koniec dobrý všetko dobré sme si urobili z Troch studničiek v Demänovskej doline. A to je ohromná devíza tohto jedinečného horského hotela, že sa rokmi nekazí a zostáva konštantne čarovný. V zmysle hliadkovacej povinnosti konštatujem, že je radosť zažiť čistučké toalety, ale keď majú ešte pridanú hodnotu, že sú krásne, je to paráda. Meď a drevo, unikátne navrhnuté, citlivo zrealizované, starostlivo udržiavané... Nikdy som nemyslela, že použijem takéto vzletné slová v súvislosti so záchodom, ale v tomto prípade: blahoželám.

PS: MUSÍM ešte dodať, že ak si náhodou potrpíte na wellness-ká, neznášate tlačenicu a milujete tradičný prapôvodný princíp saunovania uprostred lesa pri potoku, vyskúšajte tunajšie nové spa. No jedna báseň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako mení transplantácia srdca vnímanie okolitého sveta

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku

Pri plánoch sa nemôže úplne spoľahnúť na podporu Nemecka.


Už ste čítali?