Zostala som, lebo som chcela hrať formu a hlavne moja dcéra vášnivo vpochodovala do vody (vtedy dvojročná, bez pudu sebazáchovy, až kým sa jej hladina vody nad hlavou neuzavrela), kde šťastne čľapotali ďalší krpci v rôznorodých tvaroch a vydaniach. S preplácanými rozmermi celého tunajšieho fungovania sme sa naučili žiť v krehkej každodennej symbióze, a postupne sme prenikli do tajuplných zákutí Športovo-rekreačného areálu, ktorý je v Správe telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR. Poručeno Bohu.
Za tie roky sme sa naučili najmä jedno. Okrem stále drahšieho vstupného a zložitejšieho parkovania prichádzame na Zlaté nekompromisne vycikaní, aby sme, strach pomyslieť, nemuseli navštíviť tunajšie „umyvárky" a WC.
Bŕŕŕ.
Že Bratislava má takéto unikátne prírodné kúpalisko takmer v centre, s čistotou vody, ktorá je v súvislosti s tisíckami návštevníkov až nepochopiteľná a každoročne nám ju môže závidieť celé Slovensko. Že tá voda vonia, neplávajú v nej žiadne svinstvá, je osviežujúca a žijú v nej ryby. Že sem merajú cestu aj zahraniční návštevníci, zaplatia nemálo za ponuré chatky, ktoré hanebne chátrajú, alebo kempovanie a potom sa musia umývať a riešiť svoje potreby v TAKÝCHTO podmienkach.
Wécko hliadka, pod ktorej investigatívne krídla som sa toto leto opäť pridala, tu natočila bolestné paranormálne zábery. (klikni na fanpage na facebooku). Isteže, všetka česť a sláva mestu aj prípadným snaživým elementom, ktoré sa snažia o nejakú nápravu, a isteže, nerozumiem rozpočtom a tomu, aké toky peňazí udržiavajú takéto stredisko pri živote, ale jedno si trúfam vyhlásiť - zrekonštruovať tunajšie sociálne zariadenia a obiť tie príšerné kachličky nie je taká pálka. Vstupné za dvoch dospelých a dve deti je skoro 7 eur, a to sme ešte nezaparkovali za dve eurá. Skoro ako v Rakúsku a to je zle - nedobre.
Lebo v takomto porovnaní by sme utŕžili hanbu na sto rokov.